Závodní vál, 13.5.2012
V jedno krásne studené skoré nedeľné ráno sa trojica Máčka (pre neznalcov ľubozvučnej slovenčiny „kočka“), Baša a Zaza spoločne zobudili, dali si výdatné raňajky, aby mali dostatok energie prešprintovať súperov a vydali sa na koniec sveta alebo Brna do Juliánova. Po dôkladnej príprave v šaline, ktorú niektoré tímy zanedbali (čo sa ukázalo osudné) sa vydali ako prvý zo štartu v čase 8.45 (plus mínus 10min). Za nejakú tú dobu boli nasledovaní dvojicou Maka a Erik.
Dôkladná príprava bol základ, veď snáď každý by mohol odhadnúť, že 1.etapa bude na Bielej hore ( snáď len Zaza). S troškou šťastia a blúdenia sme objavili potrebné 3 nápovede, kam sa vydať ďalej. Pri nájdení poslednej sme sa minuli s druhým meteor tímom, ktorý aj vďaka nám našiel svoju prvú. Kým my sme v šaline úpenlivo premýšľali, kde by tak mohla stáť brnenská socha slobody na Starom Brne, erik s makou sa neúspešne snažili rozlúsknuť hádanku, keď si obaja nevšimli časť nápovedy. Ako traja kvalitní znalci Brna sme sa vydali do infocentra, kde nám zistili, že oná socha sa nachádza na Hybešovej ulici ( našťastie Erik na takú ulicu vôbec „nechodí“ a tak nevie, že tam je... kvôli čomu musí volať organizátorom o pomoc za penalizáciu 30min.). Po príchode k soche sme spolu s jediným rádoby-konkurenčnoschopným tímom našli odkaz na youtube. Našťastie nás, nie ako mnohých iných, napadlo, že to bude naozaj internetový odkaz a nehľadali sme v tom skrytú šifru.
Vyhľadali sme internetovú kaviareň, pozreli si video a vybehli na Špilberk k delám. Nejakú tú chvíľu (možno aj dve, lebo niektorí z nás sú trochu slepí) nám trvalo, kým sme zistili že ďalšia zastávka bude Mendlák a onen kostol na ňom (bohužiaľ ešte mám určité nedostatky ohľadom Brna a tak neviem názov). Tam nás čakal kvíz, ktorý bol pre nás ako čerešnička na torte (i keď pre niektorých to bol skôr oriešok na torte). Našťastie ako študentka matematiky ešte zvládnem spočítať počet rozjazdov na mapke a viem odpovedať aspoň na jednu otázku. Niektoré otázky ako „koľko je v brnenskej flotile dvojpalubových lodí“ alebo „čo znamená v hantecu vyvalit klenbu“ nevedela ani brnenská kočka. Po úspešných i neúspešných tipoch, sme sa vydali k antroposu, kde sa Máčka z toho teplého počasia rozhodol ochladiť vo Svratke.
Napriek všetkej snahe vydať sa k ďalšiemu stanovišťu v ZOO peši, sme si náhodou všimli veľkú tabuľu pri antropose a rozlúštili hádanku tam, tá nás naviedla k Rosničke a palúčku pri nej. Po krátkom občerstvení rožkom sme nakukli do Jurkovičovej vily pravdepodobne ako prví návštevníci v ten deň (nasledovaní mnohými ďalšími) a vydali sa peši na Českou obzrieť si Neobyčajné Brno.
Tam nás dobehol onen rádoby-konkurenčnoschopný tím, avšak na chvíľu sme mu unikli, vypili kvalitný miešaný drink ala monča v Tintu (možno ich tam už čo-to naučila) a vydali sa k poslednej zastávke. V snahe zmiasť druhý tím sme sa vydali iným smerom. Po chvíli sme však zistili, že oni na rozdiel od nás vedeli kam idú a tak sme prišli na k poslednej hádanke naraz. Vďaka svojím atletickým dovednostiam a kvalitným raňajkám sme ich šprintom predbehli a dobehli o celú minútu skôr do cieľa v čase 13:25.
V tomto čase si mohol druhý meteor tím vychutnávať obed v pivovare a presviedčať zamestnancov, že by tam mala byť nejaká ďalšia hádanka. Bohužiaľ nebola. Alkoholikom síce môže pripadať, že slamka slúži na pitie piva, avšak znalci vedia, že slúži na to, aby odhadli miesto kam majú ísť ďalej. Po kratšom či dlhšom čakaní na posledný tím (v skutočnosti strašne dlhom), sme boli strašne radi keď Erik s Makou prišli večer do cieľa a my sa mohli vybrať domov do postele.
