STC turnaj v badmintonu, 11.11.2012

Po tradičnej svätomartinskej husy pred sv. Martinom som sa zobudila na zvonenie telefónu. Nebol to však budík, ktorý som si pre istotu nenastavila, bola to Anke, ktorá ma budila s otázkou, či pôjdem na badminton a či by som nevzala raketu náhradnú. V snahe neznemožniť ostatným zúčastniť sa turnaja, som sa odhodlala vstať z postele a zahrať si badminton. S veľkým prekvapením baša na mieste našla erika a bí. Po nikom inom ani stopy (presnejšie anke a máčka).

Začiatok turnaja sa ešte niesol v dobrej nálade, ktorá pochádzala z predchádzajúceho dňa. Avšak prišli prvé prehry, prvé triezvienia a deň sa začal zhoršovať. Kým erik si hral svoj klasický kľudný badminton, báry sa nabehali v každom zápase dvakrát toľko ako súperi. Táto unáva na nich postupne dolahla a chuť do hrania sa postupne strácala.

Po odohraní základnej skupiny postúpili báry do spodnej tabuľky a erik očakávane do hornej, v ktorej však bohužial nenašiel veľa seberovných súperov a tak sa nakoniec umiestnil kúsok za stupňom víťazov. Báry si naopak našli hrateľných súperov, nad ktorými sa im podarilo zväčša vyhrať  a občas remízovať. Dlhoočakávané derby ženských pohlaví sa po veľmi krátkej domluve zkrátil na 1 set, ktorý po napínavom boji vyhrala bí. A tak sme sa ocitli niekde na 5.-7. Mieste.

S prázdnom v žalúdku, s opicou na chrbte a tešením sa na ďalší turnaj sme odchádzali na obed domov.